(Slovenčina) Ako to už býva zvykom, nie všetko išlo podľa plánu. Hovorí sa, Že nie každý deň je nedeľa, no v deň pretekov bola. Aj tak sa pokazilo, čo sa dalo 😃 Pripravený na štarte. Zima ako v januári, pocitová teplota -4. V koridore medzi tisíckami ľudí bolo o niečo teplejšie, ale hrial len zmiešaný pocit nervozity, nadšenia, očakávania, vďačnosti, dojatia a mnoho iných. Na štarte sú to vždy zmiešané pocity. Počujem slovenskú hymnu a po nej výstrel. Prvý koridor odštartoval. Za ním druhý a prišiel na rad tretí, v ktorom stojím a klepem sa od zimy spolu s tisíckami ľudí. Presúvame sa k štartovej čiare, zaznie ďalší výstrel a dav sa pomaly posúva dopredu a rozbieha sa. Tu by som chcel vysvetliť rozdiel medzi gun time a čistým časom. Od výstrelu sa zapína časomiera. Drvivá väčšina bežcov nestojí hneď pri štartovacej čiare, ale sú rozmiestnení v obrovskom dave ľudí. Tento dav sa presúva, pomaly rozbieha a prechádza štartovou čiarou. V mojom prípade to bolo takmer 2,5 minúty, kým som prebehol štartom a vtedy sa mi začal rátať čistý čas. V čísle pripevnenom na hrudi je čip, ktorý meria čas od prekročení štartovej čiary, záchytných bodov na medzičas až po cieľ. Môj čistý čas bol 1:53:59, čím som splnil záväzok, ktorý som si dal na začiatku výzvy. Som rád, že som nesklamal najmä sám seba a ľudí, ktorí ma podporovali. Vráťme sa do koridoru, ktorý sa rozbieha k štartovej čiare. Mal som v pláne zdieľať udalosť prostredníctvom Garmin LiveTrack. Všetko nastavené, aktivita prichystaná, prebieham štartom, čas sa začína merať a ja tiež zapínam štart svojej aktivity. Dav sa rozbehol. Chcem si udržať tempo a tep na uzde. Nechcem sa nechať stiahnuť besným namotivovaným davom, aby som rozložil sily a neprepálil začiatok. Preto kontrolujem hodinky, aby som sa držal toho, čo mám natrénované. Hodinky sú však vypnuté. Prichádza pocit beznádeje, ako na potápajúcej sa lodi. Hodinky sa jednoducho rozhodli umrieť hneď na štarte. Nevidím aké mám tempo, keby aspoň vidím srdcový tep. Bežím ako slepé teľa spolu so stádom premotivovaných býkov. Prvých 3,5 km som riešil technické problémy s telefónom v ruke, nepoužiteľným hrudným pásom na hrudi, a vypnutými hodinkami na ruke 😃 Prišla mi SMS od kolegu, ktorý ma videl z balkóna jeho bytu. "Kokos, som ti kýval a ty sa hráš počas behu na telefóne." Sorry Juraj, musel som to vyriešiť 😃 Na štvrtom kilometri sa mi podaril factory reset na hodinkách, rýchly setup, spárovanie hrudného pásu, aby som videl presný srdcový tep a konečne som sa mohol ukľudniť. Zistil som, že to nie je až také zlé a stále je tam potenciál úspešne zvládnuť tento pretek. Konečne vidím tempo a tep. Tempo sa pohybovalo niekde okolo 5:20 a tep bol ešte stále v aeróbnej zóne. To znamená, že idem podľa plánu a môžem pridať. Priemerné tempo za 21,1 km som mal 5:24 kvôli zlému začiatku. Garmin mi nameral tempo 5:16 na 18,69 km, keď sa mi ho podarilo rozbehať. Priemerný srdcový tep som mal 152 úderov za minútu, čo znamená, že drvivú väčšinu preteku som bol v trashholde. Intezívnej zóne, pri ktorej sa vo svaloch tvorí veľa laktátu (kyseliny mliečnej) a telo spaľuje sacharidy rýchlym tempom. Samotný dojem z pretekov je dobrý napriek zlému, mrazivému počasiu a silnému vetru, technickým problémom na úseku dlhom 4 km, náročnou traťou, na ktorej bolo množstvo prekážok v strede trate napr. kužele, stĺpy, úzke úseky, priveľa ľudí, koľaje, mačacie hlavy, kopce a mosty. Bol to náročný pretek. Medaile sú doma, syn s manželkou môžu byť pyšní, zbierka sa podarila vyzbierať nádherne, cieľ sa podarilo naplniť. V októbri ma čaká Medzinárodný maratón mieru a verím, že prekonám svoj osobný rekord znovu. Ďakujem všetkým za podporu! PS: Pozdravujem pána, ktorý mi potriasol v cieli rukou a tiež minulý rok bežal pre Tým odvahy. Citujem: " Skvelá myšlienka!" Som rád, že ešte stále existujú uvedomelí ľudia, ktorí robia veci nezištne a budujú túto spoločnosť. Bohužiaľ dnes je to dva kroky vzad a pol kroku vpred. Majte sa pekne. Matúš.